-Rybárske lístky sa dajú kúpiť na Obecnom úrade v Prašiciach/p.Nemešová/-tel.0903/247193
-Člen rybárskeho zväzu-10EUR/1deň
-Nečlen rybárského zväzu-16.50EUR/1deň
-Týždenná povolenka-66.50EUR
Pôvod názvu Duchonka pravdepodobne pochádza zo stredoveku a súvisí s metalurgiou na spracovanie železa (dúchať, vháňať vzduch), ktorá bola objavená. V 9.storočí tu boli vybudované minimálne štyri vysoké pece na tavenie železa spolu so systémom vodných nádrží, kaskád a prívodných kanálov. Aj pôvod názvu potoka Železnica súvisí s výskytom železných rúd v horách. Ešte v dobe predhistorickej sa v časti Prašické štoliny a pri potoku dobývalo zlato. Duchonka spolu s Prašicami bola súčasťou tovarníckeho panstva. Niekedy v polovici 19.storočia tu bolo zriadené polesie, vybudovaný majer a obytné domy.
RYBOLOV NA NEMEČKÁCH
Hrádza vodnej nádrže je postavená na potoku Chocina v km 16,7 od ústia toku do rieky Nitry. Plocha horného povodia Chociny po vodnú nádrž predstavuje 34 km2. Priemerný ročný prietok potoka je asi 200 litrov za sekundu. Vodná nádrž pozostáva zo zemnej hrádze, odbernej veže, dnovej výpuste, bezpečnostného prepadu, umelého prepadového kanálu, rôznych drenáží a z upraveného koryta potoka pod nádržou v daĺžke 305 m. Nadmorská výška koruny hrádze sa pohybuje v rozmedzí 283,16 - 283,54 m n. m. Daĺžka hrádze v korune je 280 m, šírka 6 m a výška nad úrovňou potoka 10,2 m. Priehrada je dlhá 750 m, jej celkový objem dosahu-je 628 724 kubických metrov a zátopová plocha má výmeru 17,65 ha.
Priehrada je dnes majetkom štátu. Správcom vodného diela je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Povodie Váhu Piešťany, závod Topoľčany. Užívateľmi diela sú Slovenský rybársky zväz Žilina - miestny oddiel v Topoľčanoch, Poľnohospodárske družstvo Prašice so sídlom v Jacovciach a TOPVAR Topoľčany. Funkciu hrádzneho (hatiara) v Nemečkách vykonáva Ing. Roman Uhlár.
RYBOLOV NA KULHÁNI
Možnosť športového rybolovu ponúka spoločnosť VIRIDIS v chránenom území Kulháň.Úlovkom sa pre V
Kedy vznikla horská osada Kulháň nevedno. Osídlenie aj tejto časti chotára pravdepodobne súvisí s ťažbou zlata v dávnej minulosti. V odborných kruhoch zostáva stále spornou a presvedčivo nezodpovedanou otázkou kultúrne zaradenie vzniku pravekých rudných dobývok - pingových a sejpových ťažobných polí, nachádzajúcich sa v okolí Kulháňa a severne od Zlatník v tzv. Štolinách. Tradícia ich totiž pripisuje Keltom, čo však vôbec nemusí zodpovedať skutočnosti. Ťažobné a prospektorské práce mohli vykonávať Kvádi, Kotíni, Germáni či iné etnikum.
Svetlo do týchto nejasnosti by mohol vniesť archeologický prieskum lokality Kostenec, ktorá sa nachádza v blízskosti kulháňských rybníkov a je považovaná za praveké pohrebisko. Pôvod chotárneho názvu Kulháň je známy. Súvisí so stredovekým osídlením a s príchodom hostí – nemeckých kolonistov a osadníkov na toto územie. Názov osady vznikol poslovenčením nemeckého spojenia kϋhl-hain (vo význame kϋhl=chladný, studený; der Hain=háj či lesík) v zmysle Studený háj – teda spojenie v nemčine vyslovené ako „kulhhajn“ a postupne hovorovo prevzaté do slovenčiny ako Kulháň. Staronemecký základ slova nachádzame tiež pri názve chotárnej časti Štoliny. Názov vznikol z označenia časti lesa ako Stoling – t.j. štôlňa či baňa (na zlato?). Predpokladáme, že potom čo v stredoveku zanikla banská a prospekčná činnosť v okolí osady, táto dočasne spustla. Už v 17.storočí však možno predpokladať znovuosídlenie územia, keď tu panstvo dalo postaviť majer, resp.košiar.
