Turistika

PANSKA JAVORINA (943 m.)- často navštevovaný, na vrchole odlesnený vrch s lúkami, na jar bohato zakvitnutými snežienžienkami, v mesiaci jún ľubovníkom bodkovaným a v auguste omamne voňajúcou materinou duškou.Pánska Javorina nás už dnes víta s krásnou rozhľadňou a tým aj možnosťami vidieť celé pohorie Považského Inovca/viď.foto/ Je to významná križovatka turistických ciest. Bočné svahy sú pokryté hustými bučinami, bohaté na poľovnú zver. Na vrchole sa pasú jelene, srny, daniele a muflóny. V neďalekej KRŽELNICI sa zdržiavajú diviaky. Krželnica je les pralesovitého typu. Vynikajúca vyhliadka na Topoľčianskú a Bánoveckú dolinu, na Nitru, časť pri Piešťanoch, Strážovskú hornatinu a pohorie Tríbeč a Vtáčnik. Lúčnatý vrchol je od jari do jesene posiaty pestrofarebnými kvetmi.Najkratší prístup na Pánsku Javorinu je kombináciou žltej a zelenej značky z Podhradia za 2,45 hod. Žltá značka vychádza z podhorskej obce Nemečky, zelená z rekreačného strediska Duchonka. Úsek zelenej značky od údolia železnice po stretnutie so žltou značkou je turisticky príťažlivejší, lebo vedie cez lúčnatú samotu.Ďalšia trasa na vrchol Panska Javorina je z obce Zlatníky smerom k osade Kulháň a od Kulháňa povedľa Bystrého potoka po modrej značke až k jeho prameňu. Od prameňa ďalej po modrej značke k vrcholu.Pešia vychádzková túra pre celé rodiny za 3-4 hodiny pešej chôdze. Bystrý potok poskytuje čarovné zákutia s kaskádovitými časťami prietoku priezračne čistej vody.Ešte jedna možnosť na túru k Panskej Javorine je z Topoľčian autobusom do obce Nemečky, kde je vodná nádrž (vhodný rybolov) a povedľa nádrže ísť po ceste alebo horou povedľa cesty smerom na Kulháň a od Kulháňa po modrej značke až k vrcholu Panska Javorina. V lesoch rastie množstvo húb.

BIELA BUKOVINA (443 m.) Veľmi pekný a najkratší výstup je z Kulháňa. Prístup je z obce Zlatniky po asfaltovej ceste SZ do kopca a z kopca na osadu Kulháň. Hneď za domami na Kulháni sa nachádzajú staré šesťstoročné duby. Po modrej značke šľapeme popri Bystrom potoku až k jeho prameňu. Pod veľkou lúkou posiatou ľubovníkom bodkovaným je prístrešok pitnej vody s lavičkou pre oddych. SV od lúky je neznačená cestička k malému plesu pri ktorom stojí drevená rozhľadňa.

ÚDOLIE ŽELEZNICE (280 m.)- križovatka turistických ciest zelenej a žltej značky. Dolina rovnomenného potoka, ktorý vo svojej strednej časti vytvára vodnú nádrž DUCHONKA. Železnica pramení pod JV svahmi Panskej Javoriny. Prístup je po zelenej značke vedúcej celým údolím Duchonky za 1,45 hod. alebo z Podhradia po žltej značke za 1 hod.

KULHÁŇ (320 m.)- osada 4 km od Duchonky. Rovnomenné nálezisko, chránené na ploche 7,4 há. Predstavuje pôvodné založenie lesného porastu typu dubových bučín s dubom zimným, bukom, lipou, jaseňom a javorom. Nachádzajú sa tu veľké 600 ročné exempláre dubov s obvodom od 200 do 670 cm. Prístup z obce Zlatníky po asfaltovej ceste asi 0,20 hod. alebo po modrej značke z Duchonky za 1,15 hod. Taktiež z obce Nemečky vedľa vodnej nádrže, kde je množstvo rýb. Voda z vodnej nádrže je zásobárňa vody pre mesto Topoľčany.

DUCHONKA (275 m.)- rekreačná oblasť 15 km S od Topoľčian. Vodná nádrž s rozlohou 14 há v blízkosti brezového hája. Neďaleko nádrže stojí Zámoček/kaštiel z čias pôsobenia Stummerovcov.Známe rekreačné stredisko,ktoré poskytuje kultúrne a športové vyžitie pre všetky vekové kategórie.

PODHRADIE-TOPOĽČIANSKY HRAD (460 m.)- zrúcanina hradu na mohutnom dolomitovom brale nad obcou Podhradie. Najstaršia písomná zmienka je z 13.stor. Od r.1389 patril Széchenyiovcom, 1431-1434 bol strediskom husitov. R.1434 ho kúpil župan Peter Čák, Hunyadyho vojská ho r.1446 dobyli a vypálili. V druhej polovici 15.stor. sa dostal hrad do vlastníctva Orságovcov a Forgáchovci získali hrad r.1595.V 17.stor. bol hrad viac krát poškodený a opravovaný za čias protihabsburgských povstaní. Od zač.18. a v 19.stor. sa majitelia menili. Posledným majiteľom bol rod Stummerovcov. Tí sa v polovici 18.stor. presťahovali do kaštieľa v Továrnikoch a ruiny hradu zabezpečili pred rozpadom. Romanticky ich upravili.Jeho dnešná podoba je výsledkom renesančnej úpravy v druhej polovici 17.stor., kedy pristavili k stredovekým stavbám horného hradu ďalšie obytné priestory. Z dominantnej hranolovej veže hradu, na ktorú vedú drevené schody, sú veľmi pekné výhľady do okolia. Prístup tvarovanou značkou z obce Podhradie za 15 minút.

ÚHRAD (685 m.)- dolomitový vrch 2 km JZ od obce Podhradie, kameňozemný val, pozostatky hradiska z doby halštatskej. Osídlenie hradiska malo len dočasný charakter. Vrch čiastočne skrasovatený, v dolinách na upätí sú vyvieračky. Na SZ svahoch zvyšky halštatského opida s valmi a slovanské hradisko.Strategické miesto,ktoré nám poskytuje výhľady na okolie. V blízkosti chránené nálezisko HOLÉ BREHY. Prístup modrou značkou z Podhradia do sedla pod Úhradom, vyššie je lyžiarský svah s vlekom, odtiaľ južne neznačeným chodníkom za 1 hod.

MARHÁT (748 m.)- vrch 5 km od Nitrianskej Blatnice. Na vrchole železný kríž, odpočívadlá. Obmedzené výhľady sú už minulosťou.Z výhľadne môžme vidieť okolie Považského Inovca. Prístup zelenou značkou z Nitrianskej Blatnice po rázcestie Jurko, odtiaľ do sedla Marhát po žltej značke za 1,45 hod. Iný prístup je zo sedla Havran po červenej značke.

SKALINY (644 m)- skalný útvar 7 km Z od Podhradia. V sedle križovatka turistických ciest.Prekrásne lúky na jeseň ukvitnuté fialovou jasienkou. Pekné výhľady. Prístup po modrej značke z Podhradia.

PRIEĽAČINA (893 m)- Prírodná rezervácia, vyhlásená roku 1988, výmera 35,4 ha.Ochrana komplexu zvyškov kvitnúcich bučín Považského Inovca s pôvodnými rastlinami živočíšnymi spoločenstvami. Na jar krásne kvitnú viacfarebné krokusy. Prístup od Podhradia po modrej značke cez Skaliny a od Skalín S po vrcholovej červenej značke smerom na Pansku Javorinu.

BEZOVEC (743 m.)- vrch 9 km Z od Podhradia a 3 km S od obce Nová Lehota. Pekné výhľady do okolia z lúčnatého vrcholu. Rovnomenné rekreačné stredisko, lyžiarský vlek. Prístup z autobusovej zastávky obce Nová Lehota po zelenej značke po stretnutie s červenou S smerom za 0,45 hod. Z Podhradia po modrej značke cez Skaliny a odtiaľ červenou značkou smerom Z za 3,15 hod.

HRAD TEMATÍN (564 m. )- zrúcanina hradu 4 km Z od Bezovca. Písomne doložený z r.1270, je však staršieho pôvodu ako strážny hrad pohraničných priesmykov. Má dobre zachované jednotlivé časti hradnej architektúry. Pôvodne bol kráľovským majetkom a neskôr sa dostal do vlastníctva šľachtických rodín ako napr.: Ujlakyovci, Thurzovci a Bercsényovci. Stredoveký hrad tvorila štvorboká veža a palác, obklopený hradným múrom. Vstupnú bránu do predhradia zabezpečovali dve bašty a skalná priekopa. V bojoch počas Rákocziho povstania (1704-1708) hrad vážne poškodili a od tých čias je v rumovisku. Prístup po modrej z rekreačného strediska Bezovec za 1,15 hod.

JELENIE JAMY (520 m.)- bývalá osada na hlavnom hrebeni Považského Inovca, 2 km S od Marháta. Lúčnaté návršie ponúka pekné výhľady do okolia. Prístup po červenej značke z Marháta 0,30 hod.

JURKO (450 m.)- 4 km S od Nitrianskej Blatnice. Pod vrcholom Marhát objavili stopy (748 m) osídlenia z neskorej doby kamennej a staršej doby železnej. Veľkomoravský a ranostredoveký sídliskový komplex s rotundou sv. Juraja. prístup po zelenej z Nitrianskej Blatnice za 1hod.




SEDLO HAVRAN (390 m.n.m.)- sedlo 5 km Z od obce Radošina, východisko túr na hrebeň Považského Inovca. Prístup z Čertovej pece modrou značkou za 1,15 hod.Chránená archeologická lokalita Čertova pec z najstaršieho jaskynného sídliska človeka na Slovensku z obdobia stredného paleolitu. Zistené osídlenie v neolite a v hallštate. Od r.1981 chránený prírodný výtvor. Je dlhá 27 metrov, obojstranne priechodná. Možnosť stanovania, motorest. Prístup autobusom z Topoľčian a Piešťan, zo sedla Havran modrou značkou za 1 hod.


 Miestopis obcí z ktorých vedú cesty a chodníčky ku kopcom POVAŽSKÉHO INOVCA

MNÍCHOVÁ LEHOTA(260m.)-Obec v Jastrabskom sedle 16 km od Bánoviec nad Bebravou. V blízkosti je 9 prameňov minerálnych vôd. Prvá písomná zmienka z r. 1439. Gotický kostolík zo 14.stor. s renesančným opevnením.

TRENČIANSKE JASTRABIE (300 m.) – SV od Topoľčian. Obec sa spomína v roku 1269 ako zem hradu Trenčín, odvtedy bola majetkom zemianskych rodín. V chotári obce je 6 prameňov minerálnych vôd. A potok Svinica, ktorého časť je vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V obci bol kaštieľ postavený roku 1937 s využitím starej stavby.

ZLATNÍKY (270 m.)- obec SV od Topoľčian sa vyvinula zo zemianskej osady z 12.stor. Po r. 1245 patrila bánovi Bečendovi z rodu Hunt-Poznanovcov, potom jeho synom, od 17.stor. pod menom Aranyas ako príslušenstvo Topoľčianskeho hradu.Ryžovalo sa tu zlato. V Starej Hute neďaleko obce bola skláreň od r.1818 do r. 1891. Od panstva v Tovarníkoch kúpila skláreň firma Zahn et comp. v Novej Lehote, ktorá tu produkovala ročne 6 000 šokov tabuľového a 1 200 šokov lisovaného skla. Kultúrnou pamiatkou je drevená zrubová zvonica z 18.stor, kaplnka na cintoríne z 19.stor. Pred budovou OcÚ je pomník padlých v SNP.

NOVÁ LEHOTA (400 m.)- obec 5 km Z od Podhradia. Prvá písomná zmienka je z r. 1453. patrila k panstvu Tematín.

PODHRADIE (435 m.)- obec 18 km SZ od Topoľčian. Hrad v obci sa spomína r. 1235, osada pod názvom Waralya v r. 1380. Prvá písomná zmienka o obci z r. 1390. Hrad patril kráľovi, neskôr Széchényiovcom, r. 1431-1434 mal byť strediskom husitov. V 16.-17. stor. plnil obrannú funkciu proti Turkom. V 16.stor boli v obci rodiny, ktoré pestovali šafran, preto boli oslobodené od poddanských povinností. Do 18.stor. menil často majiteľov a v 18.stor. začal pustnúť.Pamiatkou je kóta ÚHRAD so zvyškami starého hradiska, zrúcanina Topoľčianskeho hradu založeného v 13. stor. a rozšíreného v prvej polovici 15.stor., keď bol obsadený husitskými vojskami v r. 1433 - 1458. Pomník padlým na Bukovine, kde sídlila 10.rota partizánskej brigády J. Žižku. V blízkosti obce za hradom je lyžiarsky vlek, asi 1 km Z po zelenej značke.

NEMEČKY (270 m.)- obec 16 km na S od Topoľčian, písomne doložená z r.1359 ako Nemetche, kedy bola kráľovským majetkom. Nachádza sa v nej viacej kultúr. Slovanské mohylové pohrebisko zo 7.-8.stor. Patrili po kráľovi viacerým zemepánom napr. Ujfalušiovcom a Beréniovcom. Nemečky sú kopaničiarská obec, ktorá vznikla vydelením z chotára obce Prašice. Asi 1 km S od obce sa nachádza vodná nádrž v prírodnom lesnom prostredí s rozlohou 14 há. Možnosť rybolovu.

PRAŠICE (263 m.)- obec 12 km S od Topoľčian. Písomný záznam z r. 1245 pod menom Periese ako príslušenstvo Nitrianskeho hradu. Istý čas patrila i Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Od 14.stor. bola majetkom Topoľčianskeho hradu. Slovanské hrobové nálezy z 11.-12. stor. Početní hrnčiari dostali od panstva cechové artikuly r. 1724, ich daň bola 50 hrncov ročne. Bol tu i cech tkáčov. Väčšina obyvateľstva bola poľnohospodárska. Pôvodný gotický kostol v r. 1758-1760 zbarokizovaný, r. 1820 znovu upravovaný a okolo r. 1935 rozšírený o bočnú loď. Pri kostole je súbor klasicistických sakrálnych plastík (mariánskych stĺpov) z 18. a 19.stor.l

RADOŠINA (216 m.)- obec 22 km od Topoľčian pod názvom Radoszna. Chránená archeologická lokalita v jaskyni Čertová pec, najstaršieho jaskynného sídliska človeka u nás z obdobia stredného paleolitu. Zistené osídlenie v neolite a v hallštate. Radové pohrebisko z 11.-13.stor. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1277, keď ju Ladislav IV. daroval Hyppolitovi, synovi Chudu. R. 1332 už bola majetkom nitrianskeho biskupstva. Od roku 1626 tu bolo sídlo jedného zo siedmych domínií nitrianskeho biskupstva, ku ktorému patrili Ardanovce a Biskupová.Roku 1697 získala Radošina mestské a jarmočné práva(obchod s dobytkom). V chotári obce je jazero napájané vlažnými minerálnymi prameňmi, ktoré nezamŕza, vinice s odrodou Tramín a v obci sad až 150 ročných jedlých gaštanov. Pôvodne renesančný kaštieľ prestavaný v 19.stor. Bývalé letné sídlo biskupa Pázmánya, dvojpodlažná štvorkrídlová budova s uzavretým nádvorím a arkádami. Na fasáde kaštieľa barokový zvonček z 18.stor. Kostol renesančný, prestavaný v r.1636- 1644 barokovo upravený v r. 1755. Barokový hlavný oltár. Farská budova - pochádza z r. 1780- 1783. V priečelí budovy je erb. Kaplnka, pôvodne renesančná, barokovo upravená r.1636. Dve plastiky, baroková z r. 1716, socha sv. J. Nepomuckého a trojičný stĺp z r.1856.V chotári obce sa nachádza jaskyňa Čertova pec. V obci je nemrznúce jazierko, V r.1963 tu vznikol známy ochotnícky divadelný súbor Radošínske naivné divadlo (RND) pod vedením pána Stanislava Štepku.

VEĽKÉ RIPŇANY (174m)–JZ od Topoľčian. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1156, patrila panstvu Topoľčany, v 13.-15. stor. Ludanickovcom, v 16.-17.stor. Vizkeletiovcom, v 19.stor. Niczs-kovcom a Fabríciovcom. Ako zemepánske mestečko sa vyvíjalo v 14.-15.stor., v roku 1598 ho zničili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Kostol, pôvodne barokový z roku 1692, prestavaný v r.1853 v klasicistickom štýle. Z Veľkých Ripňan cez Radošinu na Čertovú pec po zelenej značke až k vrchu Havran.